» OBEC PROČ «
Úvod
História
Symboly obce
Samospráva
Fotogaléria
» FÓRUM «
Linky
Vtipy
Odkazy
Anketa
» SYMBOLY OBCE PROČ «
ERB OBCE PROČ VLAJKA OBCE PROČ ERB OBCE PROČ PEČAŤ OBCE PROČ
Bratislava 12. 11. 1994

Erb obce Proč

História obce Proč dosiaľ nie je spoľahlivo objasnená. Všeobecne sa prijíma názor, že jej počiatky siahajú do 14. stor., kedy patrila panstvu Chmeľovec. Výslovne sa spomína r. 1423 pod názvom PROCZ. Podľa názoru iných historikov však môže byť Proč totožná s Istvánfalvou, spomínanou v tejto lokalite už r. 1251. Otázku, či Istvánfalva bola skutočne predchodkyňou obce Proč, či na mieste starej zaniknutej obce vznikla v 15. stor. nová, alebo došlo iba k zmene názvu, teraz nemôžeme zodpovedať.

Obec Proč dosiaľ nemala svoj erb. To znamená, že v minulosti nepoužívala znamenie, ktoré by bolo vytvorené podľa heraldických zásad erbovej tvorby, bolo by heraldicky štylizované, primerane sfarbené a pod. Netreba azda zdôrazňovať, že v stredoveku mali takého erby (popri rodoch, rytierskych rádoch, štátoch...) len významné mestá, ktoré mali vlastnú vojenskú posádku a tá bojovala pod mestským erbom a zástavou a pod týmito znameniami stavala i svoj vojenský kontingent do kráľovskej armády. To však nebol prípad našej obce.

Už v stredoveku patrilo k dobrému právu každého subjektu - šľachtica, rodu, mesta, korporácie, rytierskemu, či mníšskemu rádu, cechu a pod. zvoliť si svoj erb, ktorý mu potom potvrdil panovník. Aj dnes, v období renesancie heraldickej tvorby si mestá a obce vytvárajú svoje erby. Jedinou podmienkou tu je, aby boli vytvorené v zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby.

Erb obce, spolu s jej vlajkou a pečaťou predstavujú trojicu najvýznamnejších identifikačných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné po stáročia tradované a rešpektované pravidlá a zvyklosti, ktoré je potrebné bezpodmienečne rešpektovať aj v prípade tvorby symbolov obce Proč.

Pokiaľ ide o voľbu symbolu do obecného erbu, obec sa rozhodla pre zobrazenie kostola. Dôvodom - podľa informácie pani starostky Anny Vargovej - je tá skutočnosť, že v čase úvah o podobe obecného erbu starý kostol v obci zbúrali a na jeho mieste postavili nový. Bude teda vhodné, ak starý kostolík, bude žiť ďalej v obecnom erbe. Je to iste pekná myšlienka, ktorá dáva erbu obce hlbší zmysel.

Pôvodný kostol bol postavený v r. 1925 v kombinovanom pseudogotickom a klasicistickom slohu. Išlo o menšiu jednoloďovú stavbu s polkruhovým uzáverom a nad štítovým priečelím situovanou hranolovou strešnou vežičkou. Kostol bol zasvätený Panne Márie Sedembolestnej.

Výber motívu miestneho kostolíka do obecného erbu možno považovať za vhodný. V prvom návrhu obecného erbu ho nakreslil P. Kónya v horenej, modrej polovici deleného štítu, v dolnej striebornej polovici boli tri stromy. Treba však povedať, že v tvorbe obecných erbov je vhodnejšie štít nedeliť, ani neštiepiť. Delený, či štiepený erb totiž spravidla hovorí o tom, že išlo pôvodne o dva samostatné erby, ktoré sa z určitých dôvodov spojili do jedného celku (spojenie dvoch obcí, sobáš dvoch rodov...).

Heraldicky správne je teda vytvoriť taký erb obce Proč, ktorý nie je delený ale nesie v modom štíte strieborný kostol so zlatou strechou s vežičkou. Týmto sa erb obce Proč začlení do tej skupiny mestských a obecných erbov, ktoré vo svojich štítoch nesú architektonický motív - hradby, veže, mestské brány a pod. Treba upozorniť, že v heraldike je potrebné symboly vždy veľmi štylizovať, nezobrazujú sa teda verne. Iste, že ani tri veže v erbe Bratislavy svojou podobou a usporiadaním nezobrazujú verne podobu stredovekých mestských veží. Erb nie je fotografia. Preto sa zvyknú niektoré charakteristické prvky zvýrazniť, iné detajly sa zasa potlačia do úzadia. V prípade zobrazenia kostolíka je vhodné trochu predimenzovať vežičku, ktorá je pre každý kostol typická. Je dôležité, aby každý, kto erb obce Proč uvidí, či už na Slovensku, alebo v zahraničí, jednoznačne v ňom spoznal kostol so zvláštne zastrešenou strechou i vežičkou.

Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odporučila tento motív doplniť o symbol striebornej - bielej - ľalie, ako symbol Panny Márie. Vychádzala z tradičnej heraldickej praxe, podľa ktorej si mestá a obce vytvárali svoje erby tak, že v nich zobrazovali atribúty, rozlišovacie znamenia svojich patrónov. Tak od stredoveku až do súčasnosti vzniklo množstvo heraldicky veľmi správnych a hodnotných erbov.

Z heraldických dôvodov totiž nie je vhodné mechanicky vložiť do erbu celú postavu patróna obce. Jedinou výnimkou sú tzv. hovoriace symboly, teda také, ktoré priamo vyjadrujú názov mesta, či obce. Tak napríklad Lipt. Mikuláš má vo svojom erbe sv. Mikuláša, Martin sv. Martina, Svätý Jur sv. Juraja, Šarišské Michaľany sv. Michala a pod. To sú však výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Námietky proti umiestňovaniu obrazov svätých do erbov nie sú motivované žiadnym ateizmom, ale naopak, argumentmi práve náboženskými.

Sami heraldici pápežskej kúrie (napr. arcibiskup Heim) argumentujú tým, že obraz svätca je určený na uctievanie a nie na to, aby ho zobrazovali na erboch, pôvodne súčasti zbroje vystavovanej úderom nepriateľských zbraní, kde by sa poškodzoval a ničil. Oprávnene to považuje za nedostatok úcty k svätcovi. Uvádza tiež príklady, keď sa erby zobrazujú na podlahách, kobercoch, po ktorých sa stúpa považuje teda za neprístojné, zobrazovať v nich svätcov, hodných úcty. Nie je náhoda, že žiadny pápež nikdy nemal vo svojom erbe postavu svätca. To že dnes viaceré obce vkladajú do svojich erbov postavy svätých je spôsobené jednak heraldickou nevedomosťou a jednak dlhým tabuizovaním týchto symbolov. Heraldici to však považujú len za prechodný jav, za akýsi medzistupeň ku skutočnému erbu a teda predpokladajú, že obce v budúcnosti vymenia tieto symboly za skutočne heraldicky správne erby napríklad umiestnením atribútu svätca do svojho erbu. Tak sa totiž v minulosti uskutočňoval prechod od predheraldického pečatného symbolu ku skutočnému erbu. Popri spomenutých náboženských dôvodoch to boli tiež dôvody čisto heraldické. Erb mal totiž na identifikáciu bojovníka. Musel byť teda ľahko rozpoznateľný i na veľkú diaľku. Pritom je jasné, že postavy svätcov v štítoch by boli ťažko rozlíšiteľné, ich atribúty popri figúre veľmi malé a nezreteľné. Preto sa do erbu vkladal len spomenutý atribút - polámané koleso, zastupujúce sv. Katarínu, kľúče, zastupujúce sv. Petra, zvon, zastupujúci sv. Antona, váhy, zastupujúce sv. Michala, veža, zastupujúca sv. Barboru, ale aj ľalia, symbolizujúca Pannu Máriu.

Biela ľalia, ako symbol čistoty sa stala hlavným symbolom nepoškvrneného počatia Panny Márie a vôbec jej hlavným atribútom.

Ľalia patrí medzi najčastejšie heraldické rastlinné motívy. Osobitnej obľube sa tešila vo francúzskej panovníckej a štátnej heraldike. Keďže však na začiatku 14. stor. zasadli členovia francúzskej panovníckej dynastie z vetvy neapolských Anjouovcov na uhorský trón, dostal sa symbol ľalie z ich rodového a štátneho znaku do erbov mnohých miest na Slovensku (Košice, Bardejov, Brezno...).

V heraldike sa ľalia kreslí ako štylizovaný kvet kosatca, či ako tri lístky, dovedna zviazané prstencom. Tým jej symbolika súvisí aj so symbolikou čísla tri a v kresťanskej ikonografii symbolizovala aj sv. Trojicu.

Strieborná - biela ľalia symbolizuje Pannu Máriu, v Loretánskych litániách nazývanú aj Matkou Najčistejšou (MATER PURISSIMA), modrá farba štítu korešponduje s jej názvom Brána Nebies (IANUA CAELIS), Kráľovná Nebies - (REGINA CAELIS), či Nanebovzatá Kráľovná (REGINA IN CAELUM ASSUMPTA).

Erb obce má túto podobu:

v modrom štíte strieborný kostol so zlatou strechou a vežičkou so strieborným krížom nad ním strieborná heraldická ľalia Panny Márie.

V zmysle heraldických zvyklostí možno zlatú farbu nahradiť žltou, striebornú bielou. Pri čierno-bielom vyjadrení farieb možno aplikovať heraldickú šrafúru tak, že modrú vyjadríme vodorovným šrafovaním, zlatú jemným bodkovaním a strieborná ostane voľná.

Vlajka obce Proč pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/9), bielej (1/9), modrej (1/9), žltej (1/9), modrej (1/9), bielej (1/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Farby vlajky vychádzajú z erbového znamenia a celá kompozícia korešponduje s obsahom obce Proč: horný biely pruh symbolizuje ľaliu, žltý zastupuje zlatú strechu a spodný biely samotný kostol. Modré pruhy sú farbou štítového poľa.

Pečať obce Proč je okrúhla, uprostred s obecným symbolom od ktorých možno trojicu najvýznamnejších obecných symbolov od ktorých možno odvodiť ďalšie.

Zástava obce Proč ma rovnakú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Navyše je zástava, na rozdiel od vlajky, vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom, spolu s ktorý sa vyžahuje na stožiar (ak ide o koruhvu).

Koruhva obce Proč je v podstate zvislou zástavou, ktorá je pripojená ku kratšiemu priečnemu rahnu a vztyčuje sa na stožiar.

Krátka zástava obce Proč predstavuje obdĺžnik, dlhšou stranou pripojený k žrdi. Používa sa najmä pri hromadnej vlajkovej výzdobe obce.

Znaková zástava obce Proč má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčnej) výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie rozvinuté do celje plochy zástavy (bez štítu).

Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva predstavuje spojenie znakovej zástavy s koruhvou, pričom sa znaková zástava pridáva do hornej časti koruhvy.

Štandarda starostu obce Proč sa podobá znakovej zástave, obohatená je však o lem v obecných farbách. Odlišuje sa tiež tým, že kým znaková zástava sa zhotovuje v mnohých vyhotoveniach, štandarda jestvuje len v jednom. Rozdiel je tiež vo funkcii, pretože štandarda už nie je symbolom obce, ale symbolom starostu, jeho insígniou, označením jeho úradu.

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky s obecným symbolom, pričom stred ostáva nezmenený, mení sa iba kruhopis, ktorý môže znieť .OBEC PROČ.STAROSTA., .PROČ. OBECNÝ ÚRAD., PROČ.OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO.

PhDr. Ladislav Vrteľ
tajomník
Heraldickej komisie



» ČASOPIS «
December 2005
» ANKETA «
Ako sa ti páči stránka?
Na jednotku (1289)
22.85%
Na dvojku (1076)
19.07%
Na trojku (1091)
19.34%
Na štvorku (1100)
19.5%
Na päťku (1103)
19.55%
Spolu hlasovalo: 5641
» VTIP «
Odkedy mi zdochol kôň, cítim sa v sedle osamelo.